Do vzťahu by sme mali vstupovať dobrovoľne. Ak tak urobíme, mali by sme sa tiež dobrovoľne zmieriť s tým, že prichádzame o kus slobody. V dnešnej dobe je veľmi moderné, že každý z partnerov žije vlastným životom. Každý má svoj okruh priateľov, trávi čas vlastnými koníčkami, chodí na výlety osamote a spoločné bývanie už taktiež nie je trendy. Potom sa však ľudia divia, že im to neklape, že sa rozchádzajú ako na bežiacom páse, že im žiaden partner nevyhovuje. Prečo je to tak? Pretože vyššie spomenuté príklady, sú všeličo možné, len nie vzťah.
Každý vzťah je o kompromisoch.Tie musia robiť obaja partneri. Dôležité je, aby ste pochopili, že sa o váš život musíte so svojim partnerom podeliť. To so sebou prináša i nové situácie, ako napríklad spoločné rozhodovanie.
Je jedno či zariaďujete byt, vyberáte dovolenku, alebo chcete vo svojom živote privítať domáceho miláčika. S partnerom by sme sa mali radiť o všetkom. Vždy si skúste predstaviť danú situáciu naopak. Teda ako by ste sa cítili vy, v koži vášho partnera. Ak si predstavíte, že by bez vášho vedomia kúpil napríklad nový sporák, bez toho aby ste sa dopredu spoločne poradili, asi by ste neboli najšťastnejšou osobou na svete.
Spoločne trávený čas je alfou a omegou.Zaručuje vám spoločné zážitky, spoločných známych a tým aj témy, o ktorých sa môžete rozprávať. Dokážete sa lepšie pochopiť, pretože veci zažívate spolu. Niečo ako samostatná dovolenka, je jednoducho hlúposť a týmto štýlom si iba koledujete o rýchli koniec.
Vyššie spomenutý model vzťahu, kedy si v podstate každý žije to svoje, má ozaj iba malú šancu na prežitie. Bezpochyby hovoríme o veľmi pohodlnom spôsobe života. Svojho partnera môžete milovať nadovšetko, ale pri spoločnom bývaní vám časom, niekedy aj od prvého momentu, začnú niektoré veci prekážať. Máte predsa svoje zvyky, svoj režim a zrazu sa objaví rušivý element. Avšak láska je aj o tom. O tom, že dokážeme prekonať malichernosti, ktoré v podstate nie sú vôbec dôležité, kvôli osobe, ktorú milujeme.